V prvom rade som muž, partner a otec. Cez žitie svojho života, svojich výhier aj prehier, asistujem ostatným pri ich životných zmenách a potrebe rastu.
Som zakladateľ DOJO, tréner a lektor. 30 rokov sprevádzam skupiny aj jednotlivcov pomocou bojových umení, Body Intelligence, dotykových umení a kraniosakrálnej terapie. Môj štýl sprevádzania je procesovo orientovaný so zameraním na “UnShaming” — doslova Od-Hanbovanie. V spolupráci s klientom nachádzame skutočnú esenciu, zdroje a hlboké “prečo”, “čo” a “ako” človeka, skupiny či firmy.
Posledných 10 rokov som najmä v roli sprevádzača sprievodcov, lektorov a ľudí pracujúcich s ľuďmi. O prepájanie bojových umení a Body Intelligence do každodenného pracovného či osobného života sa zaujímam preto, lebo prinášajú jasnosť, hrdosť a uzemnenie do skutočného prevzatia zodpovednosti za svoj život.
Správa cez WhatsApp
Prosím kontaktujte ma správou cez WhatsApp alebo SMS
Pre mňa je bojové umenie prepojené viac s prírodou, ako s telocvičňou. S vnímaním jej rytmov, potrebe prispôsobiť svoj pohyb a stratégiu vzhľadom k zmenám v nej. A najmä úctivým čerpaním síl z jej zdrojov, ktoré sa tak stávajú i mojimi zdrojmi. Prečo? Pretože som väčšiu časť života strávil pri tréningu bojových umení nie v telocvični, ale v prírode.
Takmer za každého počasia sme boli vonku, či snežilo, pršalo, bolo plus 30 alebo mínus 12C. Prespávali sme v lese a popri „štandardnom” tréningu som sa učil načúvať zvukom a náladám prírody. Teraz by sme to volali “prežívanie v prírode”. Vlastne veľkú časť tréningov som aj ja viedol outdoorovo.
Keď som bol na strednej škole v druhej triede, moji kamaráti sa odo mňa chceli učiť o fungovaní v prírode a tiež bojové umenia. A tak začalo moje prvé sprevádzanie skupín.
Keď sa teraz s láskou pozerám naspäť, na časy, keď som začal v šestnástich rokoch viesť prvé skupiny, cítim úctu a pokoru. Je to takmer neuveriteľné, že prešli 3 desaťročia, kedy som na tréning do lesa zobral prvú partiu „chalanov“. Tak nejak sa to prirodzene stalo. A neprestalo. Ďakujem vám za to, kamaráti, pomohli ste mi spoznať moje volanie Duše vo veľmi skorom veku.
Rokmi, ako som študoval šamanizmus a proces-orientovanú psychoterapiu, ktorá z neho popri jungiánstve a kvantovej fyzike v mnohom vychádza, som pochopil, koľko mi takýto spôsob trénovania dal. Napríklad uvedomenie si prepojenia fyzického a nefyzického sveta a ich zákonitostí.
Prvú knihu som začal písať na strednej škole, vtedy bola o bojových umeniach. Niekde sa mi po cesta stratila a k písaniu som sa vrátil existenciou mojej prvej web stránky s názvom “Pohybové terapie”. Tú som založil roku 2006 a fungovala do roku 2015, kedy som prešiel na web “Škola Človeka”.
V období 2014 — 2017 som pravidelne písal články do slovenského časopisu “Vitalita” a občasne aj do iných. Začal som robiť webináre a podcasty. Účinkoval na festivaloch a hosťoval na rôznych kruhoch, kam ma pozvali.
Tu by som rád spomenul festival Vnútorná krajina, ktorého dva ročníky sa uskutočnili v Bratislavskom centre Yoga House a boli mojou srdcovou záležitosťou. Fotky a atmosféru z neho si môžete v časti festival Vnútorná krajina 2019 a 2018 (sú tam aj moje fotky) pozrieť TU. Popri ňom som rád vystupoval na festivale Drienok, Kongres inteligentného pohybu či Sekierske lúky.
Keď som roku 2013 začal učiť kraniosakrálnu terapiu, otvoril sa mi v osobnom i “lektorskom” živote nový priestor. Oveľa viacej jemnosti, vnímavosti a spomalenia pri výuke. Potreboval som k pôvodnej verzii biodynamiky pridať viacej prácu s hranicami, konštelačné prvky a byť viacej zameraný na proces. Proste učiť “kranio” tak, ako by som skupine to kranio “robil”. Pustiť koncepty a ísť s tým, ako to skupina skutočne potrebuje. Tak som tieto kurzy nazval Šamanská kraniosakrálna terapia.
A tým sa pre mňa odštartovala i vlna zmien v učení bojového umenia. Pustiť to, ako som to bol učený ja, pustiť moju predstavu o tom, ako sa TO má diať, históriu a minulosť, skúsenosti, ostať viacej otvorený tomu, čo sa objavuje ako hlboká potreba účastníkov.
Už na základnej škole som vedel, že budem učiť bojové umenia a “spácham” niečo ako DOJO. Prvé oficiálne kroky na poli bojových umení som začal robiť v piatej-šiestej triede na základnej škole u Igora Debreckého a jeho škole okinawského karate. Kombinoval som to s boxom a aikidom. Po šiestich rokoch ma prirodzene zaviedlo do mäkkšej školy ninjutsu u Jána Maďara. Pár rokov som skúšal karate aj ninjutsu, až som nakoniec na 16 rokov naplno zostal a rozvíjal sa pomocou ninjutsu.
Prečo takto?
Lebo v skutočnosti slúžim celku, som tu pre tých, čo sa chcú dozvedieť a zažiť niečo nové, do čoho ich volá ich hlboká potreba. Mohli by sme povedať aj Duša, či srdce. Mnohí to zažívame ako ťah, zvedavosť, chvenie, strach či osud.
Čím viacej som sa učil o práci s hranicami a o tom, “kde je pes zakopaný”, tým viacej vyskakovala téma hanby.
V tom období, rok 2012-2016 som bol vo výcviku Proces-orientovanej psychoterapie (zúčastnil som sa tri a pol roka) a dozvedal sa stále viac o našom nevedomí a telesných signáloch, o pohyboch alebo zvukoch, ktoré sme si nedovolili prejaviť, o autenticite a mechanizmoch, ktoré sú za našimi rozhodnutiami. A zdalo sa, že koreňom bude téma hanba.
Tak som roku 2014 pozval odborníka na túto tému, Dr. Stephana Marksa z Nemecka a a absolvoval som prvý seminár na tému práce s hanbou. Bol pod názvom “Seminár o ľudskej dôstojnosti”. Stretnutie s dr.Marksom zmenilo môj život a vzťah k sebe. Na túto tému som napísal viacero článkov.
Od tej doby som sa začal štúdiu hanby venovať intenzívnejšie pod vedením Davida Bedricka a The Santa Fe Institut For Shame Based Studies, kde som v roku 2019 absolvoval 6-mesačný a v roku 2022 1-ročný certifikovaný tréning.
Následne sa mi prepojilo moje štúdium a lektorské skúsenosti do vízie nutnosti prepojiť prácu s hanbou, bojovými umeniami, proces-orientovaným sprevádzaním a prvkami systemických konštelácií do jedného funkčného celku.
A keď moja duša opäť zavolala “poď dokončiť svoj starý sen a vytvor DOJO” vedel som, že v tom potrebujem spojiť všetko, čo som sa naučil, dozvedel a pridať do tojo veľkú dávku neznáma. Preto už neučím “bojové umenie”, ale spojením všetkého, čo som prešiel to volám Šamanské bojové umenie.
A po Ceste som stretol pár šikovných, odhodlaných, srdcových ľudí, ktorí sú teraz súčasťou mojej Cesty a súčasťou tímu lektorov DOJO.
Dali sme sa do kopy a — vďaka tomu čítate tieto riadky .
Prajem vám všetkým naplnený efektívny čas pri čítaní a pozeraní našich príspevkov a teším sa na vás na našich kurzoch, či výcvikoch.
Nemám vyhranené náboženstvo alebo filozofiu, verím v život, prírodu a to väčšie, čo nás všetkých vedie. Verím v preberanie vlastnej zodpovednosti za svoj Život a schopnosti nastaviť hranice tomu, čo do môjho života nepatrí. Verím a žijem to, že ak nasadnem na vlnu Života a idem s ňou, je v mojom živote viacej života.
Mám k tomu takú “hlášku”: Žiť život živo.
Je toľko vecí v živote a vesmíre, že ma ani nenapadne hovoriť niekomu, čo je lepšie a čo horšie. Z toho čo je bežne známe vo svete ako “náuky” či filozofia ma zrejme najviac inšpiruje taoizmus a šamanizmus. A popri tom si beriem všetko užitočné i z iných učení či filozofií, vrátane kresťanstva.
Milujem turistiku, bytie v prírode, dobrú knihu i čas s inšpiratívnymi ľuďmi či mojou skupinou „DOJO“ a ľuďmi na kurzoch či výcvikoch. Stále sa vzdelávam, podľa chuti a potreby. V 2022-2024 som si po 10 rokoch praktikovania konštelácií dokončil certifikát v 2-ročnom výcviku systemických konštelácií. A koncom roka 2024 som vstúpil do ročného nadstavbového výcviku u Mira Hajduka.
